Koniec peniazom
Veľa finančných kríz v minulosti bolo takých, že zdroje boli, ale peniaze neboli - veľké inštitúcie skrachovali a stiahli hotovosť z krajiny, obyvateľstvo vyberalo peniaze z bánk a držalo peniaze doma, bez toho aby ich míňali a dávali do obehu. Tým pádom v obehu bolo síce dostatok zdrojov, ale bolo v obehu málo peňazí. A keďže zdroje sa kupujú za peniaze, ľudia a štát si nemali za čo kúpiť zdroje. Je to dačo podobné ako kebyže ste na púšti, pred sebou by ste mali jazero s vodou, no nemohli by ste sa z neho napiť, lebo nemáte pri sebe peniaze ktorým by ste za tú vodu zaplatili. Nuž a toto je hlavná nevýhoda keď sú zdroje, a teda produkty a služby naviazané na peniaze.
Vyriešiť by sa to dalo tým, ak by sa kúpa produktov a služieb naviazali na množstvo produktov a služieb v krajine, a na množstvo odpracovanej práce. Príklad :
Krajina za mesiac vyprodukuje 1 miliardu Kwh elektriny. V krajine sa nachádza 1 milión obyvateľov, čo znamená že na každého obyvateľa pripadá v priemere 1000 Kwh elektriny za mesiac. 1000 Kwh sa vzťahuje len pri plne odpracovanom mesiaci, ktorý má 176 pracovných hodín. Na 1 odpracovanú hodinu dotyčný teda dostane 5,68 kwh elektriny (1000:176). Takto to funguje nielen s elektrinou ale so všetkými produktmi ktoré sa dajú kúpiť.
_________________
Iný príklad, krajina vyprodukuje 4 milióny kg hovädzieho mäsa mesačne. Krajina má 1 milión obyvateľov, čiže na 1 človeka pripadá v priemere 4 kg hovädzieho mäsa mesačne. A znova, 4 kg hovädzieho mäsa mesačne sa vzťahuje len pri plne odpracovanom mesiaci, ktorý má 176 pracovných hodín. Na 1 odpracovanú hodinu dotyčný teda dostane 0,022 kg hovädzieho mäsa (4:176).
_________________
Iný príklad, populácia má 500 tisíc obydlí o celkovej rozlohe 50 milionov m2. Výška populácie je 1 milion, čiže na jedného človeka pripadá v priemere 50m2 obydlia. V tomto prípade sa rieši len množstvo m2 ktoré kto dostane, nerozlišuje sa medzi novším a starším obydlím, štát znárodnil a vlastní všetky obydlia a rozdáva každému podľa lokality na základe toho, kde dotyčný pracuje, tak aby mal dotyčný prácu čo najbližšie k práci (tým sa šetrí spotreba benzínu na dopravu do práce). V tomto prípade teda štát dá každému občanovi okolo 50 m2 bývania, pokiaľ je to možné. Zdôraznujem slovíčko "pokiaľ je to možné", niekedy ak to "nevyjde" to môže byť aj menej, či dokonca aj viac. 2 členná rodina dostane obydlie o približnej rozlohe 100m2, 3 členná o rozlohe 150 m2, 4 členná o rozlohe 200m2, a viac členná ešte vyššiu rozlohu bývania pokiaľ je to možné. Pokiaľ to možné nie je, štát sa snaží zabezpečiť obydlie s čo možno najvyššou rozlohou.
_________________
Iný príklad, krajina vyprodukuje 50 tisíc aút ročne. Krajina má 1 milión ľudí. 60% ľudí, a teda 600 tisíc ľudí v krajine si chce urobiť vodičský preukaz a vlastniť auto. To znamená že žiadateľ o auto pôjde do poradovníka a bude musieť čakať na auto maximálne 12 rokov (600:50).
__________________
A ako je to v prípade služieb ? Príklad : V meste "X" je 100 kaderníkov, každý z nich pracuje mesačne 176 hodín mesačne, a teda dokopy všetci pracujú 17600 hodín mesačne (100x176). V meste žije 100 tisíc ľudí. To znamená že na 1 človeka pripadá mesačne 0,176 hodín u holiča (17600:100000), čo je dokopy 10,56 minúty (0,176x60) za predpokladu že zamestnanec odpracuje 176 hodín mesačne. A teda každý zamestnanec získa za každú odpracovanú hodinu 0,06 minúty služby holiča (10,56:176).
Presne na rovnakom princípe to platí aj pre všetky ostatné služby.
__________________
VÝHODY SYSTÉMU
1. Zabezpečenie základných potrieb pre všetkých
Každý dostane podľa svojho podielu na práci a potreby (napr. bývanie podľa veľkosti rodiny), čo minimalizuje chudobu a bezdomovectvo.
2. Odstránenie finančných kríz spôsobených nedostatkom peňazí
Tým, že sa odstraňuje pojem peňazí ako sprostredkovateľa, eliminuje sa možnosť kolapsu kvôli "absencii likvidity" – ako si správne uviedol, keď sú zdroje, ale nie sú peniaze.
3. Spravodlivé rozdelenie zdrojov podľa práce
Každý dostáva rovnakú hodnotu zdrojov za rovnaký čas práce, čo môže viesť k vyššiemu pocitu spravodlivosti a rovnosti v spoločnosti.
4. Efektívnejšie plánovanie a využívanie zdrojov
Vďaka tomu, že štát centrálne plánuje všetky vstupy a výstupy, môže optimalizovať spotrebu, znižovať plytvanie a predchádzať nadprodukcii.
5. Podpora technologického rozvoja
Systém odmeňuje efektivitu – čím viac toho krajina vyprodukuje, tým vyššia je "mzda" všetkých. To motivuje štát investovať do automatizácie a technologického pokroku.
6. Zníženie populácie ako strategický cieľ
Znižovaním populácie štát zvyšuje množstvo zdrojov pripadajúcich na jedného občana, čo v teórii vedie k vyššej životnej úrovni.
7. Odstránenie nezamestnanosti
Všetci práceschopní musia pracovať, a štát ich priamo umiestňuje do potrebných profesií. Neexistuje možnosť "žiť z partnera" alebo byť nezamestnaný z vlastnej vôle.
OTÁZKY
1 : Kto to bude všetko riadiť ?
Poznámka : Všetko vlastní štát, tým pádom všetko riadi štát a výlučne iba štát. Štát riadi nielen zákony, ale aj ekonomiku. Je to rovnaký typ totalitnej vlády ako za socializmu.
___________________
2 : Dostávajú všetky typy pracovníkov priemerné množstvo produkov a služieb ?
Poznámka : Systém je nastavený tak, aby z neho mala prospech väčšina národa, a nielen malé percento jednotlivcov, preto je systém nastavený tak že všetci pri plne odpracovanom mesiaci dostávajú ako mzdu priemernú hodnotu služieb a produktov. Nerozlišuje sa teda medzi prácou upratovačky a prácou IT, všetci majú hodinovú, respektíve mesačnú mzdu rovnakú. Jediné 3 výnimky povolaní ktoré dostavajú vyššie než priemer sú politici,vojaci, policajti, vedci. Takýto dostávajú aj 4-6 násobok priemeru.
Čo sa týka tých, ktorí nepracujú ako sú dochodcovia a deti, tí dostávajú významne nižšiu než priemernú mzdu. Najnižšiu zo všetkých dostávajú invalidi.
________________
3 : Ak budú všetky práce dostávať rovnakú hodinovú mzdu, nebudú chcieť potom všetci robiť tie najjednoduchšie práce typu (pokladník), kým tie najťažšie typu (chirurg, doktor) nebude chcieť robiť nikto ?
Poznámka : Štát bude dosadzovať ľudí do jednotlivých prác. Príklad, štát uzná, že potrebuje do pozície "chirurg" dosadiť 10 tisíc robotníkov. Najprv teda vypíše štát konkurz a bude dosadzovať do pozície chirurg ako budú chcieť záujemcovia, čiže bude hladať dobrovolníkov ktorí majú o prácu záujem. Ak štát vyzbiera 10 tisíc dobrovolníkov, tak je vybavené. Pokiaľ však nevyzbiera 10 tisíc dobrovolníkov, ale dajme tomu že len 8 tisíc, zvyšných 2 tisíc si umelo dosadí - vytipuje si ľudí s lekárskymi vlasťnostami a nadaním ktorých povinne umiestni do zaúčacieho programu aby sa z nich mohli stať plnohodnotní chirurgovia. Takto to bude fungovať pri každej jednej pozícii. Štát určí koľko potrebuje robotníkov v každej oblasti a podľa toho bude dosadzovať. Takýmto riadením teda v žiadnej profesii nebude ani zbytočný nadbytok, ale ani zbytočný nedostatok, ale každá profesia bude vyvážená.
__________________
4 : Kto všetko musí pracovať ?
Poznámka : Pracovať musí každý práceschopný občan vo veku 18-63 rokov. Neexistuje teda u práceschopného obyvateľstva niečo že "živia ma rodičia", alebo "živí ma partner". Každý si zarába sám na seba.
__________________
5 : Je každý práceschopný občan povinný odpracovať 176 hodín mesačne ?
Poznámka : Nie nevyhnutne, každý občan si môže vybrať koľko hodín mesačne chce odpracovať. Kto chce odpracovať viac než 176, ten odpracuje viac, kto chce odpracovať menej odpracuje menej. Každý práceschopný občan pracuje tolko aby mu z mzdy stačilo na uživenie samého seba. Takže záleží od toho ako šetrný je daný človek, ak je niekto veľmi šetrný, môže odpracovať mesačne len málo hodín. Ak teda niekomu stačí na uživenie sa odpracovať len 50 hodín mesačne, bude dotyčný pracovať len 50 hodín mesačne, a štát zariadi jeho pracovnú dobu tak, aby mu umožnil pracovať iba 50 hodín mesačne,
_________________
6 : Ako obchoduje štát s inými štátmi ?
Poznámka : Štát kupuje od iného štátu nejaké produkty, a vymiena tieto produkty za svoje produkty. Ide teda o komoditný obchod, ja tebe dám určité produkty, a ty mne dáš určité produkty. Hodnotu obchodu a výmenný kurz si už stanovia štáty medzi sebou na základe dohody.
________________
7 : Odpracujem si a dostanem nejakú mzdu, v ktorej dostanem určitý počet všetkých produktov a služieb. Niektoré produkty a služby však nechcem, nemám o ne záujem, čo v takom prípade mám robiť ?
Poznámka : Môžeš si tie produkty a služby nechať do budúcnosti, neminieš ich tento mesiac, no na karte ti zostanú takže ich môžeš minúť hocikedy v budúcnosti. Ak jednotlivé produkty a služby každý mesiac nebudeš využívať, budú sa ti na karte hromadiť, a môžeš ich využiť niekedy v budúcnosti.
Alebo ich môžeš zameniť s inými ľudmi. Príklad ty máš na karte 10 kg železa, ale o železo nemáš záujem, a preto si 10kg železa vymeníš s Jožkom za trebárs 1kg mäsa. Obyvateľstvo si teda produkty a služby na karte može vymienať medzi sebou, a to na základe vzájomnej dohody podľa výmenného kurzu na ktorom sa obe strany dohodnú. K tomu bude slúžiť jeden veľký internetový systém kde budú zhromaždení všetci tí čo majú záujem o výmenu.
________________
8 : Ako dosiahne robotník čo najvyššiu mzdu produktov a služieb ?
Poznámka : Výška mzdy závisí od 5 parametrov
1 : Počet odpracovaných hodín - čím vyšší tým je vyššia mzda
2 : Efektivita - čím národ ako celok vytvorí viac produktov a služieb, tým viac bude na rozdávanie. Preto sa štát snaží aby pracovali všetci práceschopní ľudia bez výnimky. A preto tiež štát vyrába nové stroje, ktoré zvyšujú produkciu výroby a služieb.
3 : Veľkosť populácie - čím menšia populácia, tým viac zdrojov a služieb pripadne na jedného človeka. Preto sa štát snaží regulovať pôrodnosť aby sa populácia neustále znižovala až na nízku úroven.